Okrem iného…
Aj diamantom z tvojich sfér som.
Obyčajným prachom spoza dvier na báze uhlíka.
Čím som, že sa ma ani jedno, ani druhé netýka?
Že v duši s túžbou pokory sa pohrávam
a moja tvár to duši vytýka?
Som stále nahý…
a viac mi ani netreba.
Veď čo je lepšie, ako povstať zo sĺz
a siať do tejto vlahy?
Takto zúrodnil som, čo sa dalo.
Už vyčkám len v rade na chleba.
…