V očiach schované
Sedím si tu a hlava v dlaniach…
Tá do nich veru pasuje.
A tie dlane toho znesú.
Hlava mi do nich hláskuje
polnočné spovede maľované do ticha
v hre pohybov, ktorá sa hrá na smútok.
No nemá s ním nič spoločné…
Je to len môj malý polnočný…láskavý útok.
Skláňam sa tu nad sebou a v tom pohľade na ruky,
je v ňom čosi dôverné, liečivé.
Aj v pohľade do tých cudzích.
Niečo, čo sa priečiť vie..
ak jeden nevie milovať druhých.
(Aj pre toto všetko má Láska mnoho tvárí a aj preto je len jedna)