vlasedko

S dôverou Konečne na začiatku sa opieram o život vlastnou kulisou. Hrám v ňom úlohy podstatné. A zmierený s ránom do tvojich dlaní vkladám to ostatné.. Ja neunesiem viac, iba ak nádej.. …

Jednoduchá Poskákaná..(báseň) Hľadáme sa lebo vlastnej nádhere sa nedá vyhnúť. Každý navzájom.. A sám sebe sa skladáme z nádhery púšte jeden druhému tam hore na nájom. Takto si tu my bývame..si verní…? Alebo kto býva s oporou, do nádeje si líha? To je jedno. Aj tak, či si vo vnútri alebo vonku, Život je len a len otvorenými dvermi.

V očiach schované Sedím si tu a hlava v dlaniach… Tá do nich veru pasuje. A tie dlane toho znesú. Hlava mi do nich hláskuje polnočné spovede maľované do ticha v hre pohybov, ktorá sa hrá na smútok. No nemá s ním nič spoločné… Je to len môj malý polnočný…láskavý útok. Skláňam sa tu nad sebou a v tom pohľade na ruky, je v ňom čosi dôverné, […]

Okrem iného… Aj diamantom z tvojich sfér som. Obyčajným prachom spoza dvier na báze uhlíka. Čím som, že sa ma ani jedno, ani druhé netýka? Že v duši s túžbou pokory sa pohrávam a moja tvár to duši vytýka? Som stále nahý… a viac mi ani netreba. Veď čo je lepšie, ako povstať zo sĺz a siať do tejto vlahy? Takto zúrodnil som, čo sa dalo. Už vyčkám len v […]